Alternatíva budúcnosti

Mám rád jednoduché riešenie pre mnohé problémy. Predstavte si, že by sme zajtra mali bezhotovostnú spoločnosť. Svet bez kešu.

Čo by sa zmenilo?

Určite by sme nemali peniaze v peňaženke. A mnoho ďalších vecí.

Podľa policajnej štatistiky kriminality v roku 2018 bolo 475 násilných lúpeží a s tým spojené zabitia alebo ublíženia na zdraví, krádeží vlámaním 4529 a ostatných krádeží 13549. O koľko by bolo menej takýchto trestných činov, keby neexistovala hotovosť? Peniaze by sa už nedali ulúpiť. Ukradnuté veci by sa za peniaze nevymenili. Veci bartrovať? Alebo predávať v zahraničí? Určite by neboli žiadne prepady poštárov, bánk, benzínových púmp alebo pancierových vozidiel. Už by bol koniec okrádania starých ľudí podvodníkmi prezlečenými za elektrikárov, plynárov alebo vodárov. Niektorí by si určite vymysleli niečo iné, ale určite by okradnutých dôchodcov bolo výrazne menej.

Elektronizácia platieb je jednou z možností ako výrazne eliminovať tieňovú ekonomiku.

Čo je to tieňová, skrytá, neoficiálna, podzemná, druhá alebo šedá ekonomika?

Tieňová ekonomika zahŕňa legálne obchodné činnosti, ktoré sa vykonávajú mimo dosah verejných orgánov. Zvyčajne tieto činnosti patria do dvoch kategórií. Prvá je čierna práca, ktorá predstavuje približne dve tretiny tieňovej ekonomiky. Zahŕňa mzdy a odmeny, ktoré pracovníci a podniky neoznamujú verejným orgánom, aby sa vyhli daniam alebo poplatkom. Čierna práca je rozšírená najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve a službách pre domácnosť, ako je upratovanie, stráženie detí, starostlivosť o starších alebo doučovanie. Druhá tretina pochádza z neúplného hlásenia príjmov, kedy podniky – predovšetkým tie, ktoré výrazne pracujú s hotovosťou, ako sú malé obchody, bary a taxíky – uvádzajú len časť svojich príjmov, aby sa vyhli daňovému zaťaženiu,

Tieňová ekonomika nezahŕňa nelegálne činnosti a zločinnosť, vrátane obchodovania s drogami, ľuďmi alebo zbraňami, pašovanie, pranie špinavých peňazí, sprenevery, alebo rodinné podnikanie, ktoré sa podľa zákona nemusí registrovať. [FS, s3]

Podľa výskumu tieňová ekonomika prestavuje na Slovensku v roku 2013 vo výške 15 % HDP [FS, s23], v priemere za obdobie 1991 až 2015 vo výške 15,33 % [IMFWP, s53, 73, 74], čo v roku 2018 predstavovalo 13,3 mld. eur (HDP = 88,337 mld. eur). Keby táto suma bola spoplatnená alebo zdanená, tak pri miere daňového zaťaženia v roku 2018 vo výške 38,4 %, by sa z tejto sumy do štátneho rozpočtu dostalo 5,1 mld. eur.

Daň z pridanej hodnoty je najdôležitejším zdrojom príjmu štátneho rozpočtu a druhým najdôležitejším zdrojom príjmu rozpočtu verejnej správy. Systém fungovania DPH je pomerne náchylný na daňové úniky, čo DPH v kombinácii s vysokým objemom domácich a medzinárodných transakcií radí medzi najrizikovejšie dane.

Daňové medzery predstavujú odhad objemu daňových príjmov, o ktoré verejná správa prichádza v dôsledku legálnych i nelegálnych aktivít. Podľa predbežného odhadu dosiahla daňová medzera na DPH v roku 2018 hodnotu 26,9% z potenciálnej DPH v SR. V nominálnom vyjadrení rozdiel medzi potenciálnym a skutočným výnosom DPH v roku 2018 predstavoval 2,3 mld. eur (2,6% HDP). [IFP, s3]

Spoločná daň z pridanej hodnoty zohráva na európskom jednotnom trhu významnú úlohu. Prvá smernica o DPH pochádza z roku 1967. Pôvodným cieľom jej zavedenia bolo zrušiť dane z obratu, ktoré narúšali hospodársku súťaž a brzdili voľný pohyb tovaru, ako aj odstránenie daňových kontrol a formalít na vnútorných hraniciach. Systém DPH aj napriek mnohým reformám už nedokáže držať krok s výzvami súčasnej globálnej, digitálnej a mobilnej ekonomiky. Súčasný systém DPH pochádza z roku 1993 a mal byť len prechodným systémom. Systém je fragmentovaný, príliš zložitý vzhľadom na čoraz väčší počet cezhranične pôsobiacich podnikov a ponecháva veľa priestoru na podvody: k domácim a cezhraničným transakciám sa pristupuje odlišne, pričom v rámci jednotného trhu sa tovar alebo služby môžu nakupovať bez DPH. [EK1, s2]

Európska komisia v roku 2011 predložila návrh týkajúci sa dane z finančných transakcií v 27 členských štátoch Európskej únie. Daň by bola uvalená na všetky transakcie s finančnými nástrojmi medzi finančnými inštitúciami, ak je aspoň jedna strana usadená v EÚ. Výmena akcií a dlhopisov by bola zdanená sadzbou vo výške 0,1 % a derivátové zmluvy sadzbou vo výške 0,01 %. Týmto by sa mohlo každý rok získať približne 57 miliárd EUR. Komisia navrhla, aby sa daň začala uplatňovať od 1. januára 2014. [EK2, s1]. Je rok 2019 a termín zavedenia takzvanej Tobinovej dane sa stále odkladá. Podľa najnovšieho návrhu by do platnosti mohla vstúpiť v roku 2021. Malo by sa jednať o zdanenie finančného sektora, nie domácností. [EA, s1]

V prípade bezhotovostnej spoločnosti si predstavme, že by sme nemali daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu, sociálne alebo zdravotné poistné, ale len jednu jedinú daň – daň z finančných transakcií. To je riešenie, čo vyrieši problém s tieňovou ekonomikou ako aj s daňovými medzerami. Každý finančný pohyb by bol zdanený. Štát by mal zrazu o potencionálnych 7,4 mld. eur viac. Zrazu by nevznikali žiadne daňové alebo poistné pohľadávky. V podstatnej miere by sa odbúrala administratíva na účtovanie a s tým súvisiace daňové a mzdové povinnosti. Čo je ďalšia úspora. Určite by už nemuselo kreatívne účtovníctvo záhadne zmiznúť alebo nebodaj zhorieť.

Ak by boli všetky platby elektronické, tak to dosť pripomína „veľkého brata“ čo všetko sleduje. Ale je to iné ako doteraz? Naviac aj to sa dá využiť k prospechu. Pri každej platbe spojenej s nákupom by sa mohol v daňovom systéme párovať elektronický blok alebo faktúra. Predstavte si prepojenú aplikáciu obratov na bankovom účte s týmto systémom. Stačilo by len kliknúť na konkrétnu platbu a načítal by sa blok. Nebolo by potrebné si odkladať bločky pri reklamácii. Tiež pri každej oprave alebo práci nikto nebude musieť rozmýšľať nad otázkou : „Chcete to bez papiera? Bude to lacnejšie.“ Všetko bude oficiálne, a teda vždy so zárukou.

Rodičia by si vedeli skontrolovať, či ich deti v bare nepili alkohol alebo v trafike nekupovali cigarety. Každý bude ľahko súhrnne vedieť na čo a koľko za mesiac minul. Tak sa bude lepšie plánovať rodinný rozpočet.

Tiež by sa vo výraznej miere znížila korupcia a klientelizmus. Platby by boli vystopovateľné, už žiadne peniaze v obálke, krabici od topánok alebo ruksaku. Áno, kto hľadá nejaký spôsob, tak nájde, ale už tých dier, kade by mohli prekĺznuť, by bolo ďaleko menej.

Viem, že pri zavádzaní bezhotovostnej spoločnosti by vznikali rôzne problémy (vrátane EÚ), ale ako hovorím, (skoro) každý problém sa dá riešiť.

Napríklad starší ľudia by mohli mať s tým praktický problém. Ale do občianskeho preukazu s čipom sa dá dať všeličo. Čo keby sa prerobil na bankovú kartu. Štát by založil na tento účel novú banku alebo použil štátnu pokladnicu. Potom by všetky platby zo štátneho rozpočtu pre fyzické osoby išli na účty tejto banky. A to by zas štát vedel využiť pri riadení likvidity alebo dlhu.

Ako však zaplatiť študentovi za pokosenie trávy alebo upratanie domácnosti? Skoro každý má mobil. Už teraz sa dá bez problémov platiť mobilom. Určite sa dá aplikácia upraviť tak, aby sa dali previezť peniaze z mobilu na mobil rýchlo, bezpečne a bez zbytočného vyťukávania údajov.

Čo keď nebude fungovať terminál v obchode? Stať sa to môže. Ale čo, keď vypadne elektrina? To potom nepôjde ani kasa. Aj to sa môže stať. Toto sú možné riziká, ale aká je pravdepodobnosť, že sa to stane? Malá.

Čo keď skrachuje moja banka? Nebudem mať nič. Existuje fond na ochranu vkladov, ktorý je povinný zo zákona vám ich vyplatiť do výšky 100.000 EUR v jednej banke. V bezhotovostnej spoločnosti by však mali byť chránené všetky.

Niekto môže povedať, že bezhotovostnú spoločnosť vymysleli banky, aby mali vyššie zisky. Čo na to povedať? Že pekárne vymysleli chleba, aby zarobili? Automobilky autá, nábytkári stoličky? Každý kto podniká chce zarobiť. Veď to je základom podnikania – dosahovať zisk.

Jednoducho spoločnosť sa vyvíja, a keď bezhotovostná spoločnosť prispeje k vyššej bezpečnosti, zníženiu kriminality, korupcie a viac peňazí do štátneho rozpočtu, tak prečo nie.

V každom prípade, by viac sa viac problémov vyriešilo ako by vzniklo.

Preto mám rád jednoduché riešenie pre mnohé problémy.

Zdroje

• Friedrich Schneider : The Shadow Economy in Europe, 2013 = [FS]
• IMF Working Paper 18/17 – Shadow Economies Around the World: What Did We Learn Over the Last 20 Years? = [IMFWP]
• Štatistický úrad – Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách predchádzajúceho roka
• Inštitút finančnej politiky – Daňová medzera na DPH, máj 2019 = [IFP]
• Európska komisia – Tlačová správa – Európska komisia navrhuje rozsiahlu reformu systému DPH v EÚ, Brusel, 4. október 2017 = [EK1]
• Európska komisia – Tlačová správa – Daň z finančných transakcií: finančný sektor bude musieť zaplatiť svoj spravodlivý podiel, Brusel, 28. september 2011= [EK2]
• euractiv.sk – Daň z finančných transakcií opäť ožíva, hotová by mala byť v roku 2021 = [EA]
• Národná banka Slovenska – Fond ochrany vkladov